utorok, 1. apríla 2014

Aj pád na hubu je pohyb dopredu

Ahojte!

Sľúbila som pokračovanie seriálu mojej rysovačky. Mesiac marec by som rozdelila do dvoch etáp. Prvé 3 týždne, keď všetko super klapalo a posledný týždeň, kedy som pohnojila všetko čo sa dalo.
To "hnojenie" začalo nedeľu 23.3., kedy som si povedala, že doplním zásoby glykogénu a dám si cheat day. Však celé tri týždne som ťahala príjem okolo 1300 až 1400 kcal na deň. Pridala som kardia a zo silového tréningu som neubrala ani kilo na váhach. Ale sama na sebe som cítila, že pijem čoraz silnejšiu kávu alebo ju pijem častejšie. Už ani tréningy som si tak neužívala.
Tak prišiel osudný cheatday. A z plánov krotiť sa pri ňom veľa neostalo. Vtedy som sa moc neprejedla. Ale rozkývala som si celú hladinu cukru v krvi a pokazila zabehnutý režim. Pondelok po tej nedele bol však v pohode a sama som sa cítila v posilke konečne plná energie a dokonca som zvládla o nejaké opakovanie viac.



Katastrofa sa však stala v stredu večer. Do stredy som opäť zredukovala na "marcový" príjem sacharidov, v pondelok to bolo dokonca okolo 60g, keďže som po tej nedeli moc hladná ani nebola. Tak či tak, asi ani to nebolo šťastné riešenie, keďže v stredu moje telo pýtalo rovnakú sladkú nálož ako v nedeľu. K vypuknutiu atómovej bomby dopomohlo aj utorkové stretko s mojím potenciálnym budúcim ex :D Síce som si vravela, že sa moc nezdržím na "káve" ale nakoniec sa to pretiahlo do 2 ráno a už vtedy som porušila diétu, bo sme si dali spolu 3 kolá vodky :D (opitá som nebola :D som z Liptova 3 kolá sú ako jedno malé pivo :D ale na moju obranu pila som len čistú vodku, žiadne koktaily s cukrom, či kola, džús, ... len čistá vodka a vodička )
Takže suma sumárum, v stredu som bola nevyspatá a telo chcelo ďalšiu nálož cukrov. Moje prejedenie začalo u mrazeného lesného ovocia, cez sušené hrozienka, arašidy... prešlo nákupom fornettov, zjedením pol balíčka ryžových chlebíkov, niekoľkých lyžíc arašidového masla, praženicou zo 4 vajec a o 23:00 večer som išla si kúpiť minipizzu do fastfoodu.
Nebola som na seba hrdá. Sklamaná. Nebolo mi vôbec lepšie. Len horšie. Mala som problém s prejedaním sa najmä na jeseň minulého roka. Ale naposledy, čo som sa prejedla boli Vianoce doma.




Mierne sa to u mňa už kumulovala pred tým. Prečítala som si niekoľko článkov Moniky, ktorá sa priznala, že sa prejéda. Vtedy sa mi v hlave objavovali myšlienky  : "Nechceš si to opäť skúsiť?" "To bol niekedy pocit úplnej sýtosti" "Predstav si všetky tie rôzne chute, ktoré teraz vôbec neješ." "Však, keď si raz dopriaješ nikomu tým neublížiš" ... Podarilo sa mi ich umlčať, a to ak vďaka týmto radám, ale ten jeden cheat day bol ten pomyselný palec, ktorý ponúknete, ale zoberú vám celú ruku, alebo ako rozpínavá atómová energia. Musela som opäť vybúriť. Mala som v sebe toľko emócií.
Veru že nie, nie som na seba hrdá. Kto by aj bol? No toto bol môj prvý pád na hubu, z ktorého mi zuby síce nevypadali, ale rany ostali, a nenechám si ich zahojiť... nech bolia, nech krvácajú, nech mi stále pripomínajú bolesť, ktorá je niekoľko násobne väčšia, ako keď sklamem samú seba.
Keď už nič dobrého mi neprinieslo to obžerstvo, tak aspoň som sa opäť začala viac zaujímať o moje vnútro. Opäť som sa hlboko pozrela do mojej duše a uvedomila som si, že posledné týždne som robila nesprávne rozhodnutia, ktoré len viedli ku "krachu na new yorkskej burze" :D a začala sa kríza. Uvedomovala som si, že čo práve robím, že jem, a veľa jem. Popri tom som však vnímala aj myšlienky, ktoré mi behali hlavou, tiež som si všímala akoby "spúšťače", ďalej už viem, ktoré udalosti ma sprevádzali k tomu, aby som sa prejedla. Ako sa hovorí najlepším liekom je prevencia. A tak aj vám odporúčam niečo podobné. Ja som si napísala, všetky tieto informácie a urobila som logaritmus, podľa ktorého sa budem riadiť, keď to na mňa príde.


Bežné rady sú ísť za niekým a neostať sám. U mňa je zvykom, že využijem šancu, keď ma nik nevidí a jem nezdravo. Predca nechcem, aby niekto o mne pochyboval, že nežijem ako pravá "fitnesska". Nemusíte sa mu ísť vyspovedať, stačí len, že budete mať spoločnosť.
Nechoďte k peňaženke. Snažte sa odohnať nutkanie ísť na nákup do najbližšieho fastfoodu či supermarketu. Choďte sa prejsť, choďte von, ale neberte so sebou peniaze!
Musíte jednoducho odísť z bytu, z domu. Prejdite sa, zavolajte blízkej osobe, ktorej dôverujete a povedzte jej o svojom trápení.
Uvarte si teplý čas. Najlepšie urobíte ak si pripravíte čaj z levandule či harmančeku. Tieto bylinky majú upokojujúce účinky. Skúste si po ich vypití ľahnúť a zaspať. Možno máte sladké chute spôsobené nedostatkom spánkom. U mna je toto jedna z hlavných príčin prejedenia sa. Ako náhle poruším svoj biorytmus alebo som dlhodobe pod stresom a nedoprajem si dostatok odpočinku, moje telo mi týmto dáva najavo, že by som mala spomaliť.
Viem, že som vám naposledy písala o tom ako to zvládam, ale vidíte ... aj majster tesár sa raz sekne... barličky, ktoré som v tomto článku opísala mi skutočne pomáhajú, no niekedy ten hlas v hlave je silnejší než akýkoľvek racionálny argument. (Musím povedať, že vďaka tým argumentom som ale vydržala niekoľko mesiacov bez "prešľapu vedľa".) Preto som si uvedomila, že vv niektorých prípadoch nemôžem rozmýšľať ale konať! To znamená okamžite odísť von, nebrať peniaze, a cestou vyhodiť všetky potraviny, z ktorých by ste sa mohli potenciálne prejesť. Znie to kruto, ale nič nepreváži hodnotu vášho sebavedomia. A možno ak vyhodíte ten balíček musli, tak vás to vyjde lacnejšie, lebo aj tak by to neskončilo len pri tom musli, ale by ste sa našli stáť v rade pri pokladni nejakej cukrárne.


2 komentáre:

  1. ono když jedeš delší dobu na tak nízkým příjmu, tak je jasný, že tělo toho má po nějaký době dost a když jednou povolíš, tak chceš povolit znova. Na tohle jsou nejhorší sacharidy, když si je dáš, tak chceš víc a víc, a když je to v kombinaci s tuky, jako je pizza, tak to v tobě probudí jenom šílený chutě. Já když chci tak si dopřeju více toho co obvykle jím. Držím palce abys si to zvládla :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. veď práve ... ono je to len o psychike, bo keď troška povolím, už mi tam niečo vraví poriadne sa najedz lebo dlho nedostaneš :D ... preto sa aj trošku obávam mojej buducnosti ... viem chudnut, viem priberať ale neviem najst zlatú strednú cestu :(

    OdpovedaťOdstrániť

Motív Úžas, a. s.. Autor obrázkov motívu: lobaaaato. Používa službu Blogger.